Zlá správa Vianoc

Dieťatko v jasliach prišlo na svet, aby nám oznámilo tú najhoršiu správu na svete, pretože dokiaľ ju neprijmeme, nikdy nezatúžime po tej najlepšej správe všetkých dob.

Ježišovo narodenie bolo zlou správou. A nebola to len taká hocijaká správa, bola to najhoršia správa všetkých dôb. Možno si teraz hovoríte: „Ale o čom to hovoríš? Či je nejaká správa lepšia než príchod Mesiáša?“ Pochopte však, že vianočný príbeh je minca s dvoma stranami a k tomu, aby vám celý príbeh dával správny zmysel, potrebujete poznať obidve. Tá časť príbehu, ktorej sa obvykle (a právom) venuje najväčšia pozornosť, je ten úžasný zázrak, v ktorom Boh na seba zobral ľudskú podobu a zostúpil na zem ako dieťatko. Pri pomyslení na to, že Boh ležal v jasličkách, nám zostáva rozum stáť. Boh sa nechal o seba starať, kolísať a kojiť. Boh vyrastal v Jozefovej a Máriinej domácnosti, chodil po prašných cestách Palestíny, bol hladný, znášal odmietnutia, fyzickú bolesť, nespravodlivosť a áno, dokonca aj smrť. Zázrak Ježišovho narodenia spočíva v tom, že bol plne Bohom i plne človekom. Boh sa zo svojej spásnej lásky k nám rozhodol k niečomu nevídanému – darovať sám seba. Boh sa vydal napospas všetkému, čomu v tomto strašne poničenom, nefungujúcom svete čelíme aj my. Je to naskrze úžasný, prekrásny, nádherný príbeh, ktorý však celkom presahuje naše chápanie, a je teda ťažké ho mysľou a srdcom vôbec pochopiť. Boh prišiel na zem. Počuli ste už lepšiu správu?

Vianočný príbeh má však aj druhú časť, ktorá Božiemu šokujúcemu zásahu dáva zmysel. Prečo by Boh niečo takéto robil? Čo ho motivovalo k niečomu tak nepredstaviteľnému? Keď niekoho vidíte jednať neočakávane či nezvyklo, prirodzene sa sami seba pýtate, či bolo skutočne také radikálne jednanie potrebné. A ako odpoveď prichádza na radu zlá správa. Prosím vás, aby ste pokorne otvorili svoje srdce aj druhej, nepríjemnej časti vianočného príbehu. Boh musel vstúpiť do nášho sveta v osobe Ježiša, pretože inak to proste nešlo. A prečo to inak nešlo? Pripravte sa na zlú správu. Nešlo to inak, pretože najväčší problém nášho života nie je problém rodinný, historický, spoločenský, politický, vzťahový, cirkevný alebo finančný. Najsilnejšia a najtemnejšia sila, s ktorou musíme všetci bojovať a ktorá, buď jedným alebo druhým spôsobom, ovplyvňuje všetky naše myšlienky, slova, i skutky, nie je mimo nás, ale v nás. Aj keby sme neboli vo svojom živote nútení čeliť žiadnym  vyššie uvedeným problémom zvonka, predsa by ste sa nachádzali v smrteľnom nebezpečí, ktoré pre seba predstavujete vy sami. Keby jediná vec, ktorú ľudia potrebujú, boli drobné zmeny životných okolností, potom by Ježišov príchod na zem nedával žiadny zmysel. Pokiaľ však na nás to najväčšie nebezpečenstvo nečíha zvonka, ale vo vnútri nás samotných, potom je radikálny zásah vtelenia Ježiša našou jedinou nádejou.

Iste, zo zlého vzťahu možno vycúvať, zo zlej práce môžete dať výpoveď, z nebezpečnej štvrti sa môžete odsťahovať a z nefungujúceho cirkevného spoločenstva môžete odísť, ale sami pred sebou neuniknete. Vy ani ja najväčšiemu nebezpečiu svojho života skrátka uniknúť nedokážeme. To znamená, že keby sa Ježiš nenarodil, skôr či neskôr by nás to nebezpečie, ktoré číha vo vnútri každého z nás od prvého dychu, zničilo.

Nemusíte listovať Bibliou  príliš dlho, aby ste zistili, čo to je. Jeho špinavé stopy možno zbadať na každej stránke Písma. V liste Rímanom 3,23 ho zhrňuje niekoľkými jednoduchými slovami: „Všetci zhrešili a postrádajú Božiu slávu.“ Zlou správou vianočného príbehu je teda hriech. Ježiš neprišiel na zem preto, aby usporiadal kazateľské turné, sociálnu prácu a ani preto, že chcel stráviť s nami nejaký čas. Mal v pláne radikálnu misiu morálnej záchrany. Prišiel, pretože vedel, že sa nedokážeme zachrániť sami. Vedel, že sa v dôsledku hriechu nesieme vinu a sme oddelení od Boha. Vedel, že hriech z nás robí aktívnych nepriateľov Božích a že to, čo hovorí on, je dobré, správne a pravdivé. Vedel, že hriech nás zaslepuje, takže závažnosť svojej situácie nevidíme a neuvedomujeme si ani, ako zúfale potrebujeme pomoc. Vedel, že v dôsledku hriechu uctievame namiesto Boha celú plejádu stvorených vecí, ktoré sa v našom srdci nemilosrdne stavajú na prvé miesto. Vedel, že kvôli hriechu nedokážeme žiť tak, ako sme boli stvorení. A vedel, že hriech je strašnou smrteľnou chorobou, pre ktorú, pokiaľ sa vám nedostane pomoci, zomriete.

Vianočný príbeh nás však učí ešte niečo ďalšie. Ježiš vedel, že keby sme aj o tom obrovskom nebezpečenstve vedeli, rovnako by sme si vlastnou silou ani múdrosťou nevedeli pomôcť. Hriech je pre každého človeka neporaziteľným nepriateľom. Vládne nám, drží nás v zajatí a my proti nemu nič nezmôžeme. Ak sa niekto domnieva, že je s ním všetko v poriadku, potom je buď výsostne arogantný, alebo sa hlboko mýli. Nikto z nás nie je v poriadku, pokiaľ neprijme milosť, ktorá viedla Ježiša, aby zostúpil na túto zem.

Pokiaľ ste ako ja, nebudete chcieť tej nepríjemne správe veriť. Keď urobíte niečo zlé, pravdepodobne to zvalíte na stres, chorobu, zlého šéfa, nepríjemného manžela či protivnú manželku, neposlušné dieťa alebo jednoducho na všeobecné životné ťažkosti. A ak vás na pochybenie niekto upozorní, pravdepodobne nebudete reagovať s vďačnosťou. Pokiaľ ste ako ja, začnete sa vehementne obhajovať, pretože nemôžete uveriť, že by ste bol taký hriešnik, ako vám ten človek tvrdí.

Preto vás chcem dnes znova a znova povzbudiť, aby ste prijali aj zlú správu vianočného príbehu, pretože pokiaľ to skutočne urobíte, jeho dobrá správa vás naopak ešte viac poteší a uchváti. Vianočný príbeh hovorí, že ste boli navždy oslobodení od popierania alebo bagatelizovania nebezpečia, ktoré sa vo vás skrýva, pretože Ježiš vás prišiel zachrániť, odpustiť vám, premeniť vás a úplne vás oslobodiť. To dieťatko v jasličkách prinieslo so sebou všetko, čo hriešnici potrebujú. Iba vtedy, keď si priznáte, že ho potrebujete, môžete skutočne oslavovať riešenie, ktorým je Ježiš.

-upravené-